Úvod
Ľudské telo obsahuje viac ako 2/3 vody. Je zrejmé, že obsahuje približne rovnaké percento vody ako zemský povrch. Máme v sebe 23% uhlíka, 2,6% dusíka, 1,4% vápnika a stopové množstvá viac ako 30 iných prvkov. Predovšetkým však obsahujeme kyslík a vodík, spojené v tej jedinečnej molekulárnej kombinácii zvanej voda. Kojenec je asi z 2/3 voda a dospelý človek približne zo 4/5. Preto sú na prípadný nedostatok vody najcitlivejší kojenci a malé deti. S nedostatkom vody sa organizmus vyrovnáva omnoho horšie než s hladovkou. Už strata 20% telesnej vody je smrteľná. Na dehydratáciu človek umiera asi v priebehu 7 dní.

Zdravá pitná voda pochádza zo zdravého životného prostredia. Fakty o životnom prostredí na Slovensku sú známe, rovnako tak ako skutočnosti o poklese imunologickej odolnosti obyvateľov, náraste alergických ochorení, nízkej strednej dĺžke života atď. Je nepochybné, že zdravotný stav občanov je stavom životného prostredia - teda i stavom pitnej vody - ovplyvnený. Účinky kontaminatov hľadaných v pitných vodách sú toxické, karcinogénne, mutagénne (vplyv na potomstvo), teratogénne (zlý vývoj plodu) a často kombinované. V prípade porovnania zdravotného vplyvu potravín a pitnej vody nie je možné prehliadnuť jeden podstatný rozdiel: Potraviny si môžeme z pomerne širokého sortimentu vyberať. Skutočne je možné vynechať z jedálničku prerastaný bôčik alebo aspoň zameniť hovädzie mäso za kuracie. Pitnú vodu však dnes a denne používame z rovnakého zdroja. Nech sa jedná o vodu zo studne alebo z verejného vodovodu, sme ňou denne ovplyvňovaný. Tým je umocnený význam aj veľmi nízkych koncentrácií škodlivín, z nich niektoré sa v tele kumulujú (arzén, kadmium, olovo), iné pôsobia neskôr a bezprahove (špecifické organické látky ako benzén, vinylchlorid, tetrachlorethen a ďalšie). Sústavný - každodenný - vplyv pitnej vody na vaše zdravie je tým správnym odôvodnením snahy o to, aby Vaša pitná voda bola vysoko kvalitná. Len taká voda bude priateľská voči vášmu zdraviu. Naviac ale Vám bude prinášať dennodenné drobné radosti: je totiž chutná a nepáchne.

Prečo mám filtrovať vodu?
Podľa oficiálnych zistení až 40% domácností je zásobovaná pitnou vodou, ktorá obsahuje nadmerné množstvo chlóru a vyše 80% studní na Slovensku nespĺňa základné hygienické normy pre pitnú vodu. Určite sa vám už tiež stalo, že ste videli rôzne sfarbenú vodu v pohári, či vodu bolo nepríjemne cítiť. Niektorým z nás voda nechutí pre svoju neprirodzenú chuť.

Aké parametre má spĺňať čistá pitná voda?
Čistá pitná voda má byť bez chuti, vône či zápachu s prirodzene čírou farbou.

Prečo sa do vody pridáva chlór?
Chlór sa v rôznej forme pridáva do vody na likvidáciu baktérií a iného mikrobiálneho znečistenia. I keď samotný chlór v primeranom množstve nie je mimoriadne škodlivý, problémom sú jeho zlúčeniny s organickými zbytkami tzv. trihalogénmetány. Tieto sú podľa mnohých štúdií preukázateľne karcinogénne a podieľajú sa najmä na vzniku rakoviny hrubého čreva a močových ciest. Chlór naviac mnohým ľuďom spôsobuje kožné problémy alergie, pocit vysušenej či podráždenej pokožky, zhoršuje stavy pri psoriáze a iných kožných ochoreniach hlavne u detí.

Čo sa deje s vodou, kým príde z vodárni k nám do vodovodu?
Vodárenské spoločnosti ktoré sú zo zákona zodpovedné za zdravotnú nezávadnosť dodávanej vody objektívne nemôžu zabezpečiť jej 100 % nezávadnosť. Je to jednak preto, že dokážu sledovať len niekoľko hlavných ukazovateľov znečistenia (napr. hodnotu ťažkých kovov, dusičnanov či mikrobiológiu), ale i pre to, že voda môže byť významne kontaminovaná na svojich dopravných trasách. Viac ako 20 % vody sa napr. na ceste ku spotrebiteľovi stráca v potrubiach - tou istou cestou sa do nej môžu dostať i nežiaduce látky. Časť škodlivín prechádza do vody v zastaralých vodovodných potrubiach.

Aké nebezpečné látky môže voda obsahovať?
Olovo, ktoré sa do pitnej vody dostáva zo starých potrubí, farieb a automobilových splodín. Spôsobuje vysoký krvný tlak, zhoršovanie sluchu, žalúdočné ťažkosti, alergie, degeneratívne a duševné poruchy. Usadzuje sa v pečeni, obličkách a mozgu.
Azbest je preukázateľne rakovinotvorný Mangán poškodzuje pankreas a nervový systém Kadmium zhoršuje proces krvotvorby, poškodzuje pečeň a kosti.
Meď je jednou z príčin mužskej neplodnosti, schizofrénie a iných zdravotných problémov.
Železo – jeho nadmerný obsah poškodzuje pečeň, slezinu a zhoršuje krvotvorbu.
Dusičnany zhoršujú transport kyslíka (sú nebezpečné najmä pre malé deti ) a v tráviacom trakte sa menia na karcinogénne dusitany.
Organické zlúčeniny – aromatické uhľovodíky, fenoly, herbicídy, pesticídy ai.- majú často mutagénne a karcinogéne účinky. Môžu ovplyvňovať vývoj plodu v období tehotenstva, prípadne sa prejaviť až u ďalších generácií.

Ako môžem tieto látky z vody odstrániť?
Jediným racionálnym riešením po stránke zdravotnej i ekonomickej je filtrovanie vody. Nie je náhoda, že v posledných desaťročiach sa bežnou súčasťou vybavenosti domácností vo všetkých vyspelých krajinách stali rôzne filtračné systémy na pitnú vodu. Hlavným dôvodom pre ich použitie pri tom nie je ani tak snaha o zlepšenie chuti vody, ale predovšetkým odstránenie zdravotných rizík spojených s jej konzumáciou.

Aké druhy vodných filtrov poznáme?

• Nádobové filtre - sú zariadenia s hornou a dolnou nádobou, ktoré majú objem spravidla 1-2 litre, pod hornou nádobou je upevnený filter s objemom filtračných hmôt cca 0,1 litra. Voda, naliata do hornej nádoby preteká cez filter do dolnej nádoby, kde sa zachytáva.
   
• Filtre tretieho kohútika - zariadenia s jedným a viac členmi je umiestnené na kuchynskej doske alebo pod doskou kuchynskej linky, v blízkosti dresu. Studená voda je privádzaná k filtrom kohútikom, umiestneným tesne pred prívodom studenej vody do zmiešavacej batérie alebo prepínačom filter – drez, umiestneným na začiatku či na konci výtokového ramienka nad drezom. Samostatný tretí kohútik, upevnený na doske kuchynskej linky býva používaný pri umiestnení filtrov pod linkou. Objem hmôt v jednom filtri je spravidla okolo 0,5 l litra.
   
• Batériové (drezové) filtre sú konštrukčnou podskupinou zariadenia tretieho kohútika. Vlastné filtračné teleso malých rozmerov tvorí s prepínačom jeden celok, našroubovaný na koniec výtokového ramienka nad drezom. Objem – spravidla aktívneho uhlia – okolo 0,1 litra.
   
• Vodné filtre na vstupe sa takmer výlučne používajú na komplexnú úpravu vody. Spravidla sa jedná o viacčlenné súbory filtrov s objemom filtračných hmôt v desiatkach litrov. Označenie na vstupe je odvodené z obvyklého umiestnenia na vstupe do domu alebo objektu.

Aký druh filtra si mám vybrať?
Závisí to od konkrétnych podmienok – napr. či žijete v meste (kde je predpoklad zvýšeného obsahu chlóru), v priemyselnej zóne (ortuť, kadmium, arzén, ... ) alebo na vidieku (dusičnany, organické reziduá hnojív, postrekov, riziko mikrobiálneho znečistenia a pod.), či máte tzv. tvrdú alebo mäkkú vodu, či žijete sám, alebo máte veľkú rodinu, prípadne malé deti, atď. Pokiaľ napr. žijete sám, vystačíte i s bežne dostupným nádobovým (tzv. „prekvapkávacím“) filtrom. Pre bežnú rodinu je však určite ekonomicky najvýhodnejším riešením inštalácia prietokového filtra z vymeniteľnými vložkami na resp. pod kuchynskú linku.

Na čo by som si mal/a dávať pozor pri výbere vhodného filtra?
Najdôležitejším kritériom je definovať problém, ktorý chceme riešiť. Napr. ak máme vo vode nadmerné množstvo chlóru zameriame sa pri výbere na filtre, ktoré dokážu z vody odstrániť chlór. Ak je našim problémom tvrdá voda, alebo dusičnany, snažíme sa nájsť filtre vhodné na odstránenie týchto nedostatkov. Dôležité je zistiť, aká je voda na vstupe, aby človek vedel, aký problém chce riešiť. Nesmieme však zabudnúť aj na kvalitu filtrácie. Stolové filtre majú oveľa menší obsah filtračných hmôt a nemôžme od nich očakávať, že dokážu odstrániť škodliviny rovnako ako filtre prietokové. Keďže je filter investíciou do zdravia celej rodiny a je to investícia na celý život, je potrebné pozerať aj na prevádzkové náklady (výmena filtračných vložiek, resp. servis).

Je potrebné filtrovať len vodu na pitie alebo aj na varenie?
Prevarením zbavíte pitnú vodu len baktérií, nie ostatného znečistenia. Je teda nevyhnutné pre varenie používať rovnako kvalitnú pitnú vodu ako pre pitie. Varením sa nezbavíte ani dusičnanov, ani ťažkých kovov a ani ostatných anorganických látok, naopak zvýšite ich koncentráciu (pretože časť vody sa odparila) a tým zaťažíte organizmus ešte viac.

Je filtrácia pre mňa a moju rodinu bezpečná?
Určite áno. Moderné filtračné zariadenia zbavia vodu prirodzeným spôsobom všetkých nečistôt a pritom zachovávajú prirodzené minerálne zloženie vody. Čistá voda pomôže organizmu vyplaviť všetky škodlivé látky, ktoré síce organizmus neprijal vodou, ale potravou a telo len zaťažujú. Ide hlavne o rôzne druhy konzervačných látok, farbív a aditív. Tieto látky organizmus zaťažujú tým znižujú jeho imunitu. Filtrácia je zatiaľ jediný známy a vo svete najviac rozšírený spôsob ako do organizmu bezpečne dostať čistú pitnú vodu. Vo vyspelých krajinách viac ako 60% obyvateľstva využíva na filtrovanie niektoré z filtračných zariadení.

Je dôležité filtrovať aj vodu pre malé deti?
Samozrejme. Práve u detí je filtrácia vody veľmi dôležitá. V prípade ak deti pijú vodu s nadmerným množstvom niektorých látok (dusičnanov, ťažkých kovov, prechlórovaná voda apod.) môžu sa u nich vyskytnúť problémy s rastom a bývajú častejšie choré. U malých detí je tiež veľmi dôležité kontrolovať, či nemajú alergiu na chlór, ktorá sa prejavuje pŕhľavkou, svrbením kože, sčervenaním až nepríjemnými vyrážkami. Rodičia často považujú tieto príznaky za alergiu na niektorú zložku potravy.

Je potrebné filtrovať aj vodu zo studne?
Vodu zo studne je veľmi dôležité filtrovať, pretože až vyše 80% studní na Slovensku nespĺňa základné zdravotné kritéria. Najčastejšie táto voda obsahuje nadmerné množstvá baktérií, mechanických nečistôt, dusičnanov, či je nadmerne tvrdá. Voda zo studní je často na hranici nezávadnosti. Nadmerné množstvo baktérií spôsobuje tráviace problémy (časté kŕče v žalúdku, črevách a preháňanie až dávenie). Okrem baktérií sa vo vode často vyskytujú aj mechanické nečistoty (malé čiastočky piesku, hliny, či ílu). Na Slovensku sú oblasti, kde sa pôda pravidelne hnojí a tieto látky pod vplyvom dažďa prenikajú do spodných vôd a studní. Obsah dusičnanov v takejto vode môže byť 5-10 vyšší ako stanovuje norma. Pri takejto vode hrozia opakované zdravotné problémy pre všetkých ktorí takúto vodu pijú a je veľmi nebezpečná pre zdravý vývoj detí. Naopak sú oblasti, kde dusičnany problémom nie sú, a problémom býva tvrdá voda. Pri takejto vode človek nadmerne zaťažuje organizmus o horčík a vápnik. Tieto látky sa potom v podobe vodného kameňa usádzajú nielen v spotrebičoch (práčka, kanvica na kávu, riad a pod.) ale samozrejme aj v kĺboch, ľadvinách a iných orgánoch.

Ako filtrácia funguje?
Princípov filtrácie je viacero. Najčastejšie sa vyskytuje filtrácia na báze aktívneho uhlia. Existujú však aj princípy filtrácie na báze reverznej osmózy, či jemných kapilár v rôznych materiáloch, kde sa využívajú rozdiely vo veľkosti jednotlivých molekúl.

Vysvetlenie všestrannej účinnosti aktívneho uhlia je v jeho vnútornej štruktúre. Vnútorný povrch všetkých kanálikov a kapilár jedného gramu aktívneho uhlia je 900 - 1000 štvorcových metrov. To znamená, že kanáliky a kapiláry vo vnútri aktívneho uhlia sú nesmierne jemné. A to do takej miery, že sú schopné jednoduchými fyzikálnymi silami pritiahnuť a udržať na svojom povrchu molekuly organických a anorganických škodlivín. To sa však netýka rozpustených solí v iontovej forme, teda takých, ktoré náš organizmus potrebuje a dokáže využiť. Tie cez filtre aktívneho uhlia prechádzajú. Preto filtráciou cez aktívne uhlie neovplyvníte prirodzené minerálne zloženie vody. Odlišným spôsobom je na aktívnom uhlí odstraňovaný chlór. Ten reaguje priamou chemickou reakciou s uhlíkom aktívneho uhlia. Odstránením chlóru je však voda zbavená látky, zaisťujúcej jej bakteriálnu nezávadnosť. Nie je potom upravená voda bakteriálne nestála? Nie je. Chlór je vo filtračných zložkách nahradený nepatrnými koncentráciami striebra, 2-5 mg v litri (horný limit normy je 50 mg). Jeho účinky sú dlhodobé. Preto vodu môžete skladovať v chladničke až jeden týždeň. Takto je zároveň zaistené, aby vo vnútri filtra nedochádzalo k rozmnožovaniu baktérií na filtračných materiáloch (bakteriostatický účinok). Žiadna z filtračných vložiek s aktívnym uhlím však nie je určená pre prvotnú dezinfekciu vody. Nezaručuje teda, že z privádzanej bakteriálne závadnej vody vznikne voda bakteriálne nezávadná.

Princíp reverznej osmózy je základnou vlastnosťou živých buniek, ktoré sú obalené polopriepustnými membránami. Ide o jav, keď molekuly vody (rozpúšťadla) prenikajú cez polopriepustnú membránu z prostredia s nižšou koncentráciou rozpustených látok do prostredia s vyššou koncentráciou rozpustených látok s cieľom vyrovnať koncentrácie látok medzi prostrediami, pričom vzniká osmotický tlak. Vďaka princípu osmózy sa odohráva väčšina vnútrobunkových procesov. Polopriepustná membrána pozostáva z niekoľkých tenkých spojených vrstiev navinutých na plastovej rúrke, cez sústavu ktorých preteká filtrovaná voda. Základom je membrána s otvormi o rozmeroch molekuly vody čo je 0,0005 mikrometra (0,5 nanometra teda 0,5x10-9 m). Jednoducho povedané molekuly väčšie ako sú molekuly vody neprejdú cez osmotickú membránu. Do vodovodného kohútika tak prichádza len čistá, destilovaná voda.

Filtrácia na základe princípu diferencie veľkosti jednotlivých molekúl. Je založený na rozdielnej veľkosti jednotlivých molekúl. Molekula vody je veľká 0,0005 mikrometra (0,5 nanometra teda 0,5x10-9 m). Všetky kontaminanty, pevné usadeniny, dusičnany, pesticídy, herbicídy, ťažké kovy, chlór majú molekuly väčšie. Filtračné vložky majú rôzne veľké póry kapilár napr. poznáme 5 mikrónové, 10 mikrónové a dokonca už aj 0,9 mikrónové (keramické vložky), atď. Je to ako so sitkom a haluškami. Ak zlievame halušky, voda nám prejde cez sitko ale halušky sa na sitku zachytia, pretože sú väčšie ako oká sitka. Toto je rovnaký princíp. Dôležité je, čo chceme z vody odstrániť a teda prispôsobiť veľkosť póru. Je len na zákazníkovi, ktorý filtračný systém mu najviac vyhovuje a čo ním chce dosiahnuť.

ČO JE TO BOJLER

Bojler je užitočné zariadenie, ktoré slúži na ohrev úžitkovej vody. Je vhodnejšie najmä pre početnejšie domácnosti s vyššou spotrebou. Voda sa v nich ohrieva na určitú teplotu a je tam aj uchovávaná (na rozdiel od prietokového ohrievača). Objemnejší tlakový bojler je výkonnejší -- dopravuje vodu zväčša z väčšej vzdialenosti. Beztlakový typ s napojením na špeciálnu beztlakovú vodovodnú batériu je menej objemný.

Bojler (z anglického boiler, boil znamená variť) má podobu tlakovej nádoby väčšinou postavenej vertikálne, menej horizontálne (“ležatý” bojler). Zdrojom tepla môže byť elektrina, plyn prípadne iné zdroje a podstatou je vlastne akumulácia ohriatej vody. Ohrievacie teleso sa nachádza v spodnej časti zariadenia, teplá voda sa vyvádza z hornej časti. Prítok studenej vody je riešený tak aby sa nezmiešaval s už ohriatou vodou.

Zásobníkový ohrievač vody musí byť tiež opatrený poistným ventilom pre prípad prehriatia vykurovacieho telesa, prípadne senzorom, ktorý automaticky riadi zapínanie alebo vypínanie ohrevu vody.

TYPY BOJLEROV

Už sme úvodom niečo predznamenali -- medzi základné typy bojlerov patrí plynový či elektrický, potom kombinovaný (familiárne zvaný obojživelník) a prípadne tiež akumulačný. Poďme sa na ne pozrieť o niečo bližšie.

Elektrické bojlery

Elektrický bojler ohrieva vodu vďaka elektrine. Výhodou je nižšia sadzba za elektrinu v nočných hodinách (nočný tarif, respektíve nízky prúd), čo dokáže znížiť celkové náklady na ohrev teplej úžitkovej vody. Takisto odpadá bezpečnostné riziko, ktoré sa spája najmä so staršími typmi plynových bojlerov. Na našom trhu sa jedná o najčastejší typ bojlerov.

Nastavenie prevádzky takéhoto bojlera je potom zväčša možné podľa potreby:

• jednookruhová prevádzka -- ohrev teplej vody len v čase nízkej tarify
• dvojokruhová prevádzka -- základný ohrev teplej vody v čase nízkeho tarifu + možnosť aktivácie rýchloohrevu kedykoľvek počas dňa
• jednorazový ohrev -- možnosť aktivácie stlačením tlačidla

Plynové bojlery

Plynový bojler funguje v podstate na tom istom princípe ako elektrický, len je to za pomoci plynu (zemný plyn, propán-bután). Môže byť v prevedení s odťahom do komína, turbo alebo aj bez odťahu spalín. V súčasnosti sú všetky modely dostupné na trhu považované za maximálne bezpečné (prvky ako automatické zapaľovanie, bezpečnostné poistky, piezoelektrické zapaľovače a ďalšie).

Kombinované bojlery

Kombinované, alebo inak obojživelné, bojlery dokážu k ohrevu úžitkovej vody využívať 2 rozdielne zdroje energie. Ohrev vody prebieha ako pomocou elektriny či plynu, tak aj tuhých palív alebo solárnych panelov (preto sa im hovorí bojler obojživelník) Takýto typ funguje optimálne ako zásobník teplej vody, pričom pri výpadku niektorého zo zdrojov zariadenie ohrieva vodu “veselo” naďalej. Asi jedinou nevýhodou je vyššia cena.

Akumulačné bojlery

Akumulačný bojler je špecifický v tom, že vodu síce priamo neohrieva, ale hromadí zvyškové teplo z iných zdrojov a vďaka tomu udržuje vodu dostatočne teplú. Ide o využitie zvyškového tepla napríklad od klasického kotla, solárneho systému, tepelného čerpadla a podobne. Takýto bojler zvyšuje využiteľnosť a životnosť spomínaných zariadení. Samozrejme ide o modely s vyššou obstarávacou cenou. Mimochodom, k ohrevu ale žiaľ dochádza iba pri zakúrení či dostatočnej slnečnej aktivite a podobne.

NA ČO SA PRI VÝBERE BOJLERU ZAMERAŤ

Bojlery ako zásobníky teplej vody nie sú práve priestorovo najúspornejšie zariadenia a preto si musíte dobre premyslieť, kde ho doma umiestnite. Čím viac osôb v domácnosti, tým objemnejší typ zariadenia potrebujete. S tým úzko súvisí aj predpokladaná spotreba teplej vody v domácnosti. Máte doma zavedený plyn? Prípadne chcete využiť energiu aj z alternatívnych zdrojov ako je kotol na tuhé palivo či solárne panely? Najväčší dôraz pri výbere bojlera teda prikladajte typu zariadenia podľa využívanej energie na ohrev vody.

ELEKTRICKÝ, PLYNOVÝ ALEBO KOMBINOVANÝ?

Každý z nich má svoje výhody a nevýhody, ktoré ich robia vhodnými práve pre určitý typ domácnosti.

OBJEM

Zdroj energie na ohrev teplej vody už máme vyriešený, základným parametrom pri výbere správneho zariadenia je potom objem vody, ktorý dokáže bojler ohriať. Objem by mal jednoznačne zodpovedať potrebám domácnosti, t.j. koľko osôb musí bojler obhospodáriť. Rátajte zhruba so 40 až 60 litrami na osobu:

• 1-2 členná domácnosť: 50-120 l modely
• 3-4 členná domácnosť: 120-220 l
• 5 a viac členov v domácnosti: nad 220 l

Vo všeobecnosti platí, že istejšie je zvoliť model ohrievača vody s vyšším objemom ako je deklarované minimum. Ale zas rezerva nemá byť ani veľmi veľká -- aby nedošlo k plytvaniu energie na ohrev nadbytočného množstva vody. Čím viac vody zohrievate, tým dlhšie to trvá!

Vo väčšine prípadov ide o individuálne posúdenie potreby teplej vody v domácnosti, kde beriete do úvahy nielen počet osôb v domácnosti, ale aj svoje zvyklosti -- preferujete sprchu či skôr plnú vaňu? Máte doma umývačku riadu, alebo ho umývate ručne? K presnejšiemu odhadu dospejete keď nahliadnete do celoročného vyúčtovania vody…

UMIESTNENIE A POLOHA BOJLERA

Sú dva základné polohy -- zvislá (vertikálna) a vodorovná (horizontálna). Prvá menovaná možnosť, teda závesné bojlery, sa najlepšie uplatní tam, kde je dostatok miesta. Na rozdiel od horizontálnych bojlerov sa v nich toľko nemieša teplá voda so studenou a sú energeticky úspornejšie a vodu ohrievajú rýchlejšie.

Vodorovná poloha je čo sa týka funkčnosti menej výhodná, no takéto bojlery -- ležaté, sa dajú umiestniť aj do stiesnených priestorov.

Čo sa týka umiestnenia, tak bojler je vhodné umiestniť čo najbližšie k miestu, z ktorého teplú vodu požadujete, aby ste sa vyhli tepelným stratám pri prietoku vodu v potrubí. A teda čo najbližšie k vodovodným batériám (do dvoch metrov od výstupu). To však samozrejme nie je vždy možné. V takom prípade uvažujte aj o umiestnení prietokového ohrievača, prípadne nad kvalitnejšou izoláciou potrubia. Asi najpraktickejšie je umiestnenie v kúpeľni, prípadne do kuchyne či komory.

Oba typy môžete zavesiť na stenu alebo na strop, vodorovné modely aj napríklad do podhľadu. Existuje ešte jeden typ zariadenia -- ide o stojaté (stacionárne) bojlery, ktoré vďaka veľkému objemu, 400-500 l (dokonca i 2000 l na priemyselné účely), musia byť logicky “položené” na zemi.

Tvar

Dnes už máte možnosť vyberať z viacerých konkrétnych tvarov -- dostupné sú oblé valce i hranaté “kvádre”, ale aj ploché zásobníkové ohrievače vody.

TLAKOVÝ ČI BEZTLAKOVÝ?

Dôležitým kritériom pri výbere ohrievača je aj typ konštrukcie. Vybrať si môžete zásobníkové tlakové či zásobníkové beztlakové ohrievače vody. Použitie každej z nich má svoje opodstatnenie a sú vhodné pre rôzne miesta domácnosti.

Tlakový model je presne ten typ, ktorý sa vám vybaví pri vyslovení slova bojler. Jedná sa o zariadenia s objemom viac ako 50 litrov a zásobujú viacero odberných miest. Zvyčajne sa umiestňujú do technických miestností alebo kúpeľne. Jeho prevádzka je pomerne úsporná a dá sa v prípade potreby napojiť na ústredné kúrenie (poslúži aj na ohrev miestností). Na druhú stranu očakávajte väčšie tepelné straty z titulu väčšej vzdialenosti bojlera od odberného miesta a tiež väčšie rozmery a hmotnosť. Všeobecne však možno povedať, že sú aj tak najpopulárnejšími zariadeniami slúžiacimi na ohrev vody v celej domácnosti.

Beztlakový model je charakteristický najmä menším objemom do 15 litrov a jeho úlohou je ohriať dostatočné množstvo vody na 1 odberné miesto (či už na umytie rúk alebo opláchnutie riadu). Často sa zariadenie pripája priamo pod/nad umývadlo či drez, priestorové nároky týchto typov sú naozaj minimálne. Sú ideálne najmä na menej využívané odberné miesta ako umývadlá v malých bytoch, chalupách, do garáže alebo dielne.

ENERGETICKÁ NÁROČNOSŤ

Čo sa týka energetickej náročnosti, tak aj bojler (elektrický konkrétne) musí disponovať príslušnou informáciou o energetickej hospodárnosti. To znamená, že každý model má špeciálny štítok, ktorý prezradí približnú spotrebu energie za rok prevádzky zariadenia. Úsporné modely (väčšina na trhu) majú triedu energetickej účinnosti A, B, C. Menej úsporné D a E.

Dôležitý je aj údaj o úrovni tepelných strát, ktorý je dostupný väčšinou na obale produktu. Tento parameter sa vyjadruje vo watthodinách (Wh) za 24 hodín na 1 liter (t.j. únik tepla z jedného litra vody za 24 hodín). Čím je toto číslo nižšie, tým menšie sú aj predpokladané tepelné straty a bojler je úspornejší. Obmedziť tepelné straty možno predovšetkým kvalitnou izoláciou, pomôže aj keramické výhrevné teleso.

Základným predpokladom k efektívnemu využitiu energie je udržiavať zásobník a najmä vykurovacie teleso v čistote bez usadeného vodného kameňa a teplota vody v bojleri by nemala prekročiť 45-50 °C. Hrúbka tepelnej izolácie bojlera by mala byť aspoň 10 cm. To väčšinou komerčne dodávané zásobníky neponúkajú, preto pouvažujte aj nad dodatočnou izoláciou napríklad minerálnou vatou. Veľkosť zásobníka by nemala prekračovať jednodňovú spotrebu domácnosti.

RÝCHLOSŤ OHREVU VODY V ZÁSOBNÍKU

Čas kedy sa ohreje všetka voda v zásobníku samozrejme určuje najmä jeho objem. Ak je bojler elektrický, tak tiež jeho výkon, ktorý sa v priemere pohybuje okolo 2 kW.

Orientačný príklad (elektrický bojler s príkonom 2 kW z 15 °C na 65 °C): objem 15 l sa zohreje približne za 0,5 hodiny, 50 l za 1,5 hodiny, 120 l za 3,5 hodiny a 200 l za 6 hodín.

Termostat

Nastavením termostatu na optimálnu teplotu môžete ušetriť. Napríklad už pri 70 °C a viac sa rapídne zvyšuje spotreba energie. Taktiež sa vykurovacie teleso takto skôr zanáša vodným kameňom a ohrev trvá nepomerne dlhšie. Ideálna teplota je medzi 50-60° C, je to ekonomicky, prakticky a aj hygienicky najvýhodnejšie.

DODATOČNÉ FUNKCIE

Dnešné moderné bojlery ponúkajú celý rad funkcií, ktoré zvyšujú komfort ich používania (ak si samozrejme nevyberiete klasický bojler s jednoduchým mechanickým ovládaním). Určite medzi ne patrí napríklad LED displej, ktorý zobrazuje potrebné informácie -- napríklad aktuálnu teplotu vody v zásobníku, predpokladaný čas, za ktorý sa voda ohreje alebo aj informácie o prípadných poruchách… Taktiež sa môžete stretnúť s rôznymi bezpečnostnými senzormi, ktoré zapínajú a vypínajú ohrev podľa situácie keď hrozí prehriatie telesa alebo naopak roztrhnutie nádoby v dôsledku zamrznutia vody v spotrebiči.

Takisto sú praktické programy, ktorých funkciou je zohriať vodu na určitú teplotu po určitom období, pri ktorej dochádza k úhynu niektorých nebezpečných mikroorganizmov. Tieto funkcie a doplnky umožňujú ako bezproblémovú prevádzku zariadenia, tak aj predĺženú životnosť jeho komponentov.

• rôzne kontrolky a svetelné či zvukové indikátory -- informujú o teplote vody, prebiehajúcom procese ohrevu a ostatných údajoch
• poistný ventil (spätná klapka alebo aj pretlakový ventil) -- zabraňuje prietoku vody naspäť do vodovodného radu, mal by byť súčasťou každého bojlera
• Anti-Legionella -- ak 30 dní po sebe voda nedosiahla teplotu 70 °C, automaticky sa na túto teplotu ohreje, čím sa voda dezinfikuje
• Anti-Freeze -- alebo ochrana proti nízkej teplote, automaticky sa zapnú výhrevné telesá ak teplota vody v zásobníku klesne pod 5 °C, predchádza tak zamrznutiu vody a poškodeniu vnútorného plášťa
• ECOtronic -- je inteligentný systém, ktorý sa učí návykom používateľa bojlera, vďaka tomu je napríklad schopný automaticky ohriať potrebné množstvo vody na požadovanú teplotu a v obvyklý čas (napríklad ak zvyknete víkendy tráviť mimo domova, tak systém bude v tieto dni ohrievať len nutnú rezervu a podobne…)

ŽIVOTNOSŤ

Bojler nie je zariadenie, ktoré si chceme zadovážiť len na pár mesiacov či rokov a hneď na to si kupovať nový. Chceme aby nám vydržal dlhé roky. Preto je dôležité aby ste venovali pozornosť parametrom, ktoré priamo ovplyvňujú životnosť zariadenia. Na prvom mieste je materiál použitý na výrobu jednotlivých komponentov.

Materiál

Väčšina bojlerov má vnútorný plášť z nerezovej ocele alebo dvojitého smaltu. Nerezový plášť má vyššiu životnosť (aj 20 rokov a viac, pretože lepšie odoláva korózii a vodnému kameňu), lepšie tiež kumuluje a drží teplo, ale takýto bojler je samozrejme drahší a pravdupovediac na trhu ho musíte hľadať. Na druhú stranu plášť z dvojitého smaltu vydrží kratšie (10 až 15 rokov), horšie kumuluje a drží teplo, avšak dostanete ho za “lacnejší peniaz”.

Taktiež je dobré, ak má váš bojler veko príruby aj nádobu ohrievača vyrobené z rovnakého materiálu. Vykurovacie teleso by malo byť keramické a ľahko vyberateľné. Najlepšie neponorné, umiestnené v špeciálnej oceľovej objímke na veku príruby. Takto sa pri údržbe ľahšie odstraňujú usadeniny a vodný kameň. Väčšina bojlerov je opatrená aj špeciálnou horčíkovou doštičkou (ide o takzvanú obetovanú anódu, respektíve protektor). Tá sa zasunie do priestoru ohrievača a obmedzuje koróznu reakciu a tým zabraňuje korózii hlavného “chráneného” materiálu.

MONTÁŽ A SERVIS BOJLERA

Montáž a zapojenie ohrievačov vody -- elektrických, plynových, kombinovaných i akumulačných -- odporúčame zveriť odbornej firme. Ak sa na to podujmete sami ľahko môžete prísť o záruku. Pri poruche zariadenia sa servis vykonáva špecializovanou firmou priamo na mieste inštalácie.

ÚDRŽBA

Čo ale môžete, a vlastne aj musíte vykonávať vy sami, je správna údržba zariadenia. Len tak zabezpečíte, aby mal váš bojler dlhú životnosť a efektívny výkon. Opakovane je potrebné odstraňovať nánosy vodného kameňa a usadenín zo všetkých častí prístroja (vnútorné steny bojlera, vykurovacie teleso i teleso termostatu). Na to by mali hlavne dbať domácnosti s tvrdšou vodou. Všetky činnosti však vykonávajte maximálne opatrne, aby ste nepoškodili dôležité časti.

BOJLER VERZUS PRIETOKOVÝ OHRIEVAČ

Viete, čo sa do vašej domácnosti hodí viac -- prietokový ohrievač alebo bojler? Oba nám dodávajú teplú vodu, oba tiež majú pre použitie svoje opodstatnenie. Aké sú základné rozdiely a výhody či nevýhody jednotlivých zariadení? Poďme sa na to pozrieť bližšie.

VÝHODY A NEVÝHODY JEDNOTLIVÝCH OHRIEVAČOV V SKRATKE

Bojler (zásobníkový ohrievač)

Prietokový ohrievač

A teda, ktorý typ je pre vás najvhodnejší?

Prietokový ohrievač vody je vhodný pre menšie domácnosti a rekreačné domáce stavby ako je chalupa či chata, záhradný domček, prípadne do garáže či domácej dielne na opláchnutie rúk. Ide o nízku a nárazovú spotrebu teplej vody.

Bojler - zásobníkový ohrievač vody je vhodný do početnejších domácností s vyššou spotrebou teplej vody. Teda tam, kde by časté spínanie spotrebiča nebolo práve najúspornejšie.

Poznáme viacero spôsobov, ako v súčasnosti vykurovať. Medzi najmodernejšie a  obľúbené spôsoby patrí podlahové vykurovanie, ktoré sa inštaluje hlavne v novostavbách či pri rekonštrukciách. Nižšie v krátkosti priblížime vlastnosti podlahového vykurovania s uvedením jeho hlavných výhod a nevýhod.

Podlahové vykurovanie patrí k takzvaným nízkoteplotným vykurovacím systémom, preto ho prirodzene radíme k dnešnému štandardu pri inštaláciách do nízkoenergetických domov. Pri konvenčnom vykurovaní (radiátorové, konvektorové) odovzdáva vykurovacie teleso svoje teplo okolitému vzduchu, ktorý potom odovzdáva teplo stenám obytného priestoru. Vzhľadom na to platí, že teplota vzduchu v miestnosti je vyššia, ako je samotná teplota stien. V miestnostiach tak vzniká zvýšené prúdenie (zvýšená prašnosť) vzduchu a samozrejme, aj značný rozdiel teplôt vzduchu pod stropom a pri podlahe. Na rozdiel od konvenčného vykurovania je podlahové vykurovanie charakteristické rovnomerným rozložením teploty, a tým aj značne menším prúdením vzduchu (to znamená zároveň nižšiu prašnosť).

Podlahové vykurovanie sa vyznačuje sálavou zložkou, ktorou dochádza k ohrievaniu okolitých stien. Od stien sa následne ohrieva vzduch, čím sa zachová aj optimálna relatívna vlhkosť vzduchu. Optimálna vlhkosť vzduchu je v rozmedzí od 45 do 55 %. Pri podlahovom vykurovaní, vzhľadom na jeho nízku teplotu, sa vzduch až tak nevysušuje (čo má priaznivý vplyv na dýchacie cesty), ako je tomu v prípade radiátorov (spôsobené vysokou teplotou vody v radiátoroch), kde častokrát klesá pod 40 %.

Keďže ide o nízkoteplotný vykurovací systém, povrchová teplota podlahy je pomerne nízka, štandardne od 22 do 25 °C tak, aby sme v miestnosti dosiahli komfortnú teplotu vzduchu (optimálna teplota je 21, resp. 22 °C). V miestnostiach s dlhodobým pobytom osôb, napr. obývacia izba, môže byť z hľadiska hygienických noriem teplota povrchu podlahy maximálne 29 °C. V miestnostiach s krátkodobým pobytom osôb, napr. v kúpeľni, môže byť teplota povrchu podlahy až 35 °C.

Ideálnym spôsobom ohrevu teplonosného média v prípade podlahového vykurovania je napr. kondenzačný kotol s modernou reguláciou, ktorý pracuje najefektívnejšie/najúspornejšie práve v nízkoteplotnom režime, ktorým je charakteristické práve podlahové vykurovanie. Rovnako vhodným vykurovacím systémom pre podlahové vykurovanie sú napr. tepelné čerpadlá, resp. solárne systémy. Nižšie si stručne zhrnieme hlavné výhody a nevýhody podlahového vykurovania.

Výhody podlahového vykurovania

V prvom rade ide o estetické a priestorové hľadisko. V izbách nie je potrebné inštalovať radiátory, ktoré zaberajú miesto a navyše nie je vhodné čokoľvek nad a pred ne umiestňovať. V prípade podlahového vykurovania je vykurovacie potrubie skryté v podlahe, v priestore teda nezaberá žiadne miesto. Aj utieranie prachu z radiátorových telies je oveľa komplikovanejšie, ako utieranie prachu z podlahy. Tiež platí, že vírenie prachu pri podlahovom kúrení je minimálne (na rozdiel od  klasického radiátorového kúrenia).

Často sa môžeme v rôznych diskusiách stretnúť s názorom, že vzhľadom na nízku teplotu podlahy počas vykurovania, nebývajú miestnosti dostatočne vykúrené! Nie je to pravda. Podlahové vykurovanie je nízkoteplotný systém s veľkou vykurovacou plochou – rádovo väčšou, ako je plocha klasických radiátorových telies. To znamená, že podlahové vykurovanie vie dodať vzhľadom na jeho plochu väčšie množstvo nízko-potenciálového tepla, ako sú schopné odovzdať radiátory pri oveľa vyššej teplote teplonosného média. Nižšia teplota teplonosného média zároveň znamená úsporu nákladov na vykurovanie.

Podlahové kúrenie dodáva do obytného priestoru hlavne sálavé teplo. Sálaním sa zohrievajú pevné predmety v izbách a následne od nich dochádza k prenosu tepla vzduchom. Veľká vykurovacia plocha podlahového vykurovania zabezpečuje rovnomerné teploty nad celou podlahovou plochou, a to aj v obytných miestnostiach s vysokými stropmi (na rozdiel od vykurovania radiátormi, z ktorých teplo stúpa rýchlo nahor a nerozkladá sa do priestoru tak optimálne ako teplo z podlahového vykurovania).

Ďalšou výhodou podlahového vykurovania je jeho bezúdržbovosť. Samozrejme, za podmienky odbornej montáže a použitia materiálov od renomovaných výrobcov. Vzhľadom na minimálne vírenie prachu v obytných priestoroch je tento vykurovací systém vhodnou voľbou pre alergikov, resp. astmatikov. A tak ako už bolo spomínané, zabezpečuje optimálnu vlhkosť v obytných priestoroch. Pri podlahovom vykurovaní neexistuje riziko popálenia, nakoľko ide o nízkoteplotný systém s maximálnou teplotou 35 °C.

Na ohrev podlahy je potrebný dlhší čas, ako je to v prípade radiátorov, no vzhľadom na akumulačné vlastnosti podlahy, táto ostáva príjemne teplá aj niekoľko hodín po odstavení zdroja tepla.

Podlahové vykurovanie je možné inštalovať takmer pod všetky druhy podláh. Čím má podlaha menší tepelný odpor, tým lepší prestup tepla je do priestoru zabezpečený. Nad podlahové vykurovanie sa neodporúča inštalovať drevená podlaha, resp. hrubé koberce. Najvhodnejším materiálom je keramická dlažba, ktorá ma vynikajúcu tepelnú vodivosť.

Nevýhody podlahového vykurovania

Za nevýhodu podlahového vykurovania možno považovať jeho pomalú odozvu, čo znamená, že čas nahriatia vykurovacieho systému a vykúrenia priestoru je dlhší, ako v prípade klasického radiátorového kúrenia. Táto nevýhoda je však vyvážená veľkou zotrvačnosťou naakumulovanej energie v samotnej podlahe. To znamená, že vychladnutie podlahy trvá dlhší čas. Najlepšie sa teda uplatňuje v obytných priestoroch, ktoré sú v prevádzke pomerne dlhé obdobie a nie tam, kde je potrebné zabezpečiť rýchly ohrev obytného priestoru v krátkych vykurovacích cykloch.

Ak je podlahové vykurovanie zrealizované z kvalitných materiálov, podľa správnych technologických postupov a v požadovanej kvalite, tak sú poruchy podlahového kúrenia pomerne vzácne.

Investičné náklady – cena za inštaláciu podlahového vykurovania je vyššia, ako v prípade klasického radiátorového vykurovania, aj preto si je potrebné pri rozhodovaní zhodnotiť náklady na inštaláciu, nie len na samotné vykurovanie.

Asi poslednou nevýhodou podlahového vykurovania je problematika rozmiestnenia nábytku. Je vhodné, aby sa už v čase prípravy projektu uvažovalo nad jeho rozmiestnením tak, aby v konečnom dôsledku nepokrýval väčšinu plochy podlahy, nakoľko v takom prípade sa teplo zachytáva hlavne v nábytku a nedistribuuje sa do priestoru v dostatočnej miere, čo môže v konečnom dôsledku spôsobiť nedostatočné vykurovanie miestností.

Odborná inštalácia

Výhody a nevýhody podlahového vykurovania sú z vyššie uvedeného zreteľné. V prípade rozhodnutia inštalovať v domácnosti podlahové kúrenie je vhodné dať si vypracovať projekt a nespoliehať sa na vlastný úsudok. Okrem toho je veľmi dôležité, aby pri inštalácii boli použité kvalitné materiály a práce boli vykonané profesionálne. Pri dodržaní týchto zásad bude takto vybudovaný vykurovací systém dobrým predpokladom bezproblémovej, spoľahlivej a efektívnej prevádzky.